KEDY NIE JE POTREBNÉ ANI OHLÁSENIE, KEDY POSTAČÍ OHLÁSENIE A KEDY JE POTREBNÉ STAVEBNÉ POVOLENIE
- 24. augusta 2019
- POVOĽOVANIE STAVIEB, ZMIEN STAVIEB A UDRŽIAVACÍCH PRÁC (STAVEBNÝ PORIADOK), všeobecné články
- Ing. arch. Jana Chebeňová
Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať v zmysle § 54 stavebného zákona iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Kedy nie je potrebné ani ohlásenie ani stavebné povolenie
Stavebné povolenie ani ohlásenie sa v zmysle § 56 stavebného zákona nevyžaduje pri
a) banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov,
b) nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov,
c) krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,
d) scénických stavbách pre film a televíziu,
e) geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,
f) konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
g) stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa,
h) udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d),
i) rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb,
j) reklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených na stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu pozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.
POZNÁMKY:
Stavebný zákon vymedzuje niektoré pojmy:
Čo sú udržiavacie práce (bežné udržiavacie práce)
Udržiavacími prácami, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie (bežné udržiavacie práce), sú v zmysle § 139b ods.15 stavebného zákona najmä
a) opravy fasády, opravy a výmena strešnej krytiny alebo povrchu plochých striech, výmena odkvapových žľabov a odtokových zvodov, opravy oplotenia a výmena jeho častí, ak sa tým nemení jeho trasa,
b) opravy a výmena nepodstatných stavebných konštrukcií, najmä vnútorných priečok, omietok, obkladov stien, podláh a dlažby, komínov, okien, dverí a schodišťových zábradlí,
c) údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí, ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, najmä výmena klimatizačného zariadenia, výťahu, vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov,
d) výmena zariaďovacích predmetov, najmä kuchynských liniek, vaní, vstavaných skríň,
e) maliarske a natieračské práce.
Udržiavacie práce
(bežné udržiavacie práce podľa § 139b ods.15 stavebného zákona) možno uskutočňovať v zmysle § 56 písm. h) stavebného zákona bez stavebného povolenia a bez ohlásenia.
Kedy postačí ohlásenie stavebnému úradu
Ohlásenie v zmysle § 55 ods. 2 stavebného zákona postačí pri
a) jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
c) stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou,
e) stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby,
f) prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m,
g) výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,
h) reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Stavebný úrad môže v zmysle § 39 ods. 5 stavebného zákona v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121 stavebného zákona.
POZNÁMKY:
Stavebný zákon vymedzuje niektoré pojmy:
Čo je to drobná stavba
Drobné stavby sú v zmysle § 139b ods. 7 stavebného zákona stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení,
b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy.
Za drobné stavby sa považujú v zmysle § 139b ods. 8 stavebného zákona aj
a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,
b) oplotenie,
c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby,
d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod.,
e) reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2.
Drobné stavby
ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie možno uskutočňovať v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona stavby na základe ohlásenia.
Čo sa za drobné stavby nepovažuje
Za drobné stavby sa nepovažujú v zmysle § 139b ods. 9 stavebného zákona sa stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrových zariadení, vodné stavby, stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom.
UPOZORNENIA:
Stavebný úrad v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Kedy je potrebné stavebné povolenie
Stavebné povolenie sa v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
Stavebný úrad spojí v zmysle § 39a ods. 4 stavebného zákona územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
POZNÁMKY:
Stavebný zákon vymedzuje niektoré pojmy:
Čo je jednoduchá stavba
v zmysle § 139b ods.1 stavebného zákona
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,
b) stavby na individuálnu rekreáciu,
c) prízemné stavby a stavby zariadenia staveniska, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a výšku 15 m,
d) oporné múry,
e) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 300 m2 a hĺbka 6 m,
Čo sú to zmeny stavieb pred ich dokončením
Zmenami stavieb pred ich dokončením sa rozumejú v zmysle § 139b ods. 4 stavebného zákona zmeny vo vzťahu k stavebnému povoleniu, prípadne vo vzťahu k dokumentácii stavby overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.
Čo sú to zmeny dokončených stavieb
Zmeny dokončených stavieb v zmysle § 139b ods. 5 stavebného zákona sú
a) nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú,
b) prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou,
c) stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby.
POZNÁMKY:
Stavebné úrady môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Na základe všeobecných právnych predpisov a osobitných právnych predpisov (v špecifických prípadoch, ktoré zákon nerieši dostatočne) a po zistení skutočného a právneho stavu veci, majú stavebné úrady v právomoci rozhodovať na základe vlastnej správnej úvahy.
Stavebné úrady pri vybavovaní konkrétnych podaní konajú v zmysle platných právnych predpisov v správnom konaní alebo mimo správneho konania, na ktoré sa vzťahuje alebo nevzťahuje správny poriadok.