TACOMA NARROWS BRIDGE – MOST, KTORÝ VEDEL TANCOVAŤ

TACOMA NARROWS BRIDGE – MOST, KTORÝ VEDEL TANCOVAŤ

Most cez úžinu Tacoma je jeden z tých stavebných výtvorov, ktoré sa dostali do histórie. V čase svojho otvorenia bol tretím najdlhším visutým mostom na svete. Celkom dobré, však?

O moste cez úžinu Tacoma sa uvažovalo od konca 19. storočia, no nakoniec sa s výstavbou začalo až v roku 1938. Autorom víťazného návrhu bol newyorský inžinier Leon Moisseiff, ktorý ponúkol najlacnejšie riešenie. Moisseiff spolupracoval aj na moste Golden Gate.

Za 19 mesiacov bol postavený most s dvomi pruhmi a celkovou dĺžkou 1,8 kilometra. Už pri otvorení 1. júla 1940 bolo jasné, že tento most je “trošku živší”. Pri silnejšom vetre sa mostovka dosť radikálne vlnila. Až tak, že ak ste išli po moste, autá pred vami mizli a objavovali sa za horizontom vlniacej sa mostovky.

Prevádzkovateľ mosta sa snažil spraviť opatrenia, aby vlnenie zastavil, no rýchle riešenia nefungovali. Tak najal profesora Farquharsona z Washingtonskej univerzity, ktorý navrhol dve riešenia. Navŕtať do bočných plátov diery, aby vietor prúdil cez ne a neopieral sa do mostovky, alebo vylepšiť bočnú aerodynamiku mostovky deflektormi. To malo schladiť tanečné ambície mosta Tacoma Narrow Bridge.

Avšak 5 dní po predstavení opravných riešení, 7. novembra 1940, fúkal vietor s rýchlosťou údajne do 70 km/h. To mostovku rozvlnilo tak výrazne, že asi o 11.00 h sa stredné pole mosta rozpadlo. V tom momente bol na moste v aute istý Leonard Coatsworth s kokršpanielom Tubbym. Coatsworth stihol uniknúť, no jeho vystrašený pes zostal v aute.

Posledný tanec mosta natočil na 16 mm film náhodný okoloidúci. Tento záznam sa stal študijným materiálom stavebných inžinierov, ktorý prezentuje jav nazývaný aeroelastické chvenie.